Spoločnosť pre plánované rodičovstvo

Členská organizácia International Planned Parenthood Federation (IPPF)

Kto sa bojí sexuálnej výchovy?

Radovan Krčmárik 
Žurnál, 14. november 2007

Sexuálna výchova na školách nie je samostatný predmet. Učí sa len v rámci prírodopisu, etickej výchovy či náboženstva, a to veľmi povrchne. Niet oficiálnej učebnice ani vyškolených učiteľov. Napraviť to mohla nová metodická príručka, no tú ministerstvo školstva neschválilo. Je vraj príliš liberálna. Skôr sa však zdá, že štát opäť ustúpil požiadavkám cirkvi.

Otehotnieť sa dá aj z bozkávania. Antikoncepcia je škodlivá a v manželstve zakázaná. Tabletky chránia pred pohlavnými chorobami. Homosexualitu treba liečiť. Tehotenstvu zabráni aj umytie pohlavných orgánov. AIDS sa prenáša bozkávaním. Žena sa má podriadiť manželovi…

Aj takéto ,,vedomosti” prejavili v prieskumoch žiaci druhého stupňa základných škôl. O sexualite vedia málo, mnohé dievčatá nepoznajú ani menštruačný cyklus. Ministerstvo školstva napriek tomu tvrdí, že na výučbe netreba nič meniť. Teraz odmietlo aj metodickú príručku pre sexuálnu výchovu, ktorú pripravila Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Vyhovelo tak odborníkom alebo cirkvi?

Kňazi bijú na poplach
Do boja proti novej učebnici vytiahla ako prvá Konferencia biskupov Slovenska. Už v auguste zaslala ministerstvu školstva list, v ktorom príručku odmietla.

,,Cirkev nie je proti sexuálnej výchove. Nemôžeme však sexuálnou výchovou nazývať vyučovanie, kde je ťažiskom náuky informácia o antikoncepcii každého druhu. Je to náuka, nie výchova,” píše sa v liste.

,,Cirkev nie je proti sexuálnej výchove. Nemôžeme však sexuálnou výchovou nazývať vyučovanie, kde je ťažiskom náuky informácia o antikoncepcii každého druhu. Je to náuka, nie výchova.”

z listu Konferencie biskupov Slovenska ministerstvu školstva.

Takáto propagácia sexu podľa cirkvi vedie mládež k predčasným sexuálnym skúsenostiam, pričom sa zabúda na právo rodičov vychovávať deti tak, ako považujú za vhodné.

Postoj biskupov je však scestný. Je nemysliteľné, aby sa cirkev miešala do školstva v štáte, ktorý sa podľa ústavy neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. Nehovoriac o tom, že sa alibisticky skrýva za práva rodičov. Do obsahu kníh, ktoré používa na hodinách náboženstva, sa predsa tiež nikto nestaral.

„Stanoviskom cirkvi sme sa určite nedali ovplyvniť,” vyhlásila hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová. O neudelení schvaľovacej doložky údajne rozhodli na základe posudkov Štátneho pedagogického ústavu a Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Keď sa však Žurnál pokúšal zistiť, prečo Štátny pedagogický ústav učebnicu neodporučil, odpovede sa nedočkal. Jeho riaditeľ Július Hauser po sekretárke iba odkázal, že k tomu nemá čo povedať. Možno mu len chýbali argumenty.

Štefan Matula z výskumného ústavu detskej psychológie, ktorý je autorom druhého posudku, novej učebnici vyčítal, že jej nepredchádzal odborný výskum a nerešpektuje názory konzervatívnej časti rodičov. „Táto príručka by pre nich asi nebola prijateľná,” usúdil.

Právo na informácie
 Kto je vlastne tou konzervatívnou časťou rodičov? Niet pochýb, že sú to najmä tí, čo sa hlásia ku kresťanskej cirkvi. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) teda uprednostnil náboženské skupiny pred ostatnými občanmi. Nedbajúc na ústavu.

Tvorcovia príručky i jej kritici sa odvolávajú na názor odborníkov – učiteľov a psychológov. Jedni sú za, druhí proti. Ktorí majú pravdu? Matula priznal, že sa detskej sexualite nevenuje, ani nepozná nikoho zo svojho ústavu, kto by sa tým zaoberal. To mu však nebránilo, aby príručku neodporučil.

Naproti tomu sú jej autori v danej problematike zbehlí. Ide o pedagógov a vedeckých pracovníkov, ktorí sa sexuálnej výchove venujú roky. Opierajú sa o vlastné výskumy a skúsenosti zo zahraničia. To, čo im znalecký posudok vyčíta, neobstojí. Výskumy už totiž potvrdili, že slovenskí žiaci majú o sexualite veľmi málo informácií a chceli by vedieť viac.

Z prieskumu v roku 2002 vyplynulo, že aj samotní rodičia považujú za najlepšie, aby o týchto otázkach informovala škola. Ako navyše zdôraznila Zuzana Vášáryová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, právo na tieto informácie zabezpečujú deťom medzinárodné dohovory.

 

„Je omylom domnievať sa, že rodičia, cirkev, škola alebo iná inštitúcia má právo rozhodovať, či deti a mládež smú byť informované v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Slovensko je súčasťou ľudskoprávneho systému OSN a Rady Európy, ktoré občanom, vrátane detí, garantujú právo na informácie.”
 

Zuzana Vášáryová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo

„Je omylom domnievať sa, že rodičia, cirkev, škola alebo iná inštitúcia má právo rozhodovať, či deti a mládež smú byť informované v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Slovensko je súčasťou ľudskoprávneho systému OSN a Rady Európy, ktoré občanom, vrátane detí, garantujú právo na informácie. Aj práva na prístup k sexuálnej výchove a poznatkom plánovaného rodičovstva,” pripomenula koordinátorka projektu.

Strašenie sexom
Na základných školách sa sexuálna výchova učí v rámci takzvanej výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Deti z kresťanských rodín sa jej venujú na hodinách náboženstva, ostatné na etickej výchove. Učitelia sa však doteraz nemali o čo oprieť, lebo učebnica sexuálnej výchovy chýbala. Boli len učebné osnovy. Pedagógovia si informácie museli zháňať sami.

Nová príručka im mala pomôcť. Zámerom jej autorov bolo, aby sa podľa nej učili najmä deti na etike, takže žiakov, ktorí chodia na náboženstvo, by sa to nedotklo. Panika, že katolícke deti teraz dakto začne učiť ,,nemravnosti”, je teda neopodstatnená.

Odporcovia učebnice tvrdia, že podobné príručky už existujú. „Jedna vyšla v roku 1995 a druhá – Výchova k materstvu a rodičovstvu – o dva roky neskôr. Nechýbajú v nej ani informácie o antikoncepcii. Učitelia majú z čoho čerpať,” uviedla Terézia Lenczová, predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre rodinu, ktorá organizuje aj odborné semináre pre učiteľov.

Podobné príručky už existujú. Jedna vyšla v roku 1995 a druhá – Výchova k materstvu a rodičovstvu – o dva roky neskôr. Nechýbajú v nej ani informácie o antikoncepcii. Učitelia majú z čoho čerpať.”
 

Terézia Lenczová, predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre rodinu

Čo sa však deti z týchto zdrojov učia? Zo sexu sa stále robí strašiak. „Mladým ľuďom chceme povedať, že do 16 – 18 rokov ešte nie je možný sex bez rizika,” prezradila Lenczová. „Mohli by mať problémy s budovaním vzťahov, môže to viesť k promiskuite.”

Učiť deti, že so sexom treba čakať do dospelosti, je však odtrhnuté od reality. Výskumy u nás totiž dokazujú, že takmer 37 percent mladých vo veku od 15 do 18 rokov už sexuálne žije. Úroveň sexuálnej výchovy na školách pritom hodnotili ako slabú. Najmenej vedomostí mali práve deti, ktoré navštevovali náboženstvo.
 

,,Deti to berú veľmi vulgárne. Nijaké city, ani láska. Veľký vplyv má televízia, v rodinách sa o tom veľa nehovorí. Keď sme k nám pozvali na besedu detskú lekárku, deti boli ostýchavé a hanblivé.”
 

riaditeľka Základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave Viera Zavřelová.

Novú učebnicu treba
 Sexuálnu výchovu treba zlepšiť aj podľa učiteľov. ,,Deti to berú veľmi vulgárne. Nijaké city, ani láska. Veľký vplyv má televízia, v rodinách sa o tom veľa nehovorí. Keď sme k nám pozvali na besedu detskú lekárku, deti boli ostýchavé a hanblivé,” povedala riaditeľka Základnej školy na Jesenského ulici v Bratislave Viera Zavřelová.

Jana Michaligová, koordinátorka sexuálnej výchovy na ZŠ Martina Kukučína v Dolnom Kubíne si myslí, že súčasná výučba nestačí. ,,Deti sa dostávajú k informáciám, ktoré ešte nevedia spracovať. Z toho sú potom rôzne negatívne javy ako nechcené tehotenstvá.

Rodičia sú dnes takí zaneprázdnení, že na deti nemajú čas. Niektorí so sexuálnou výchovou súhlasia, iní, najmä veriaci, nie. Sú aj takí, čo si myslia, že na to deti majú čas v dospelosti,” priblížila tému Michaligová.

Nechať to na rodičoch nepokladá za správne. ,,Deti sa dnes cez partie a internet dostanú k veciam, o ktorých rodičia ani netušia. Ukázalo sa to na videách, kde týrali mačky. Rodičia si myslia, že doma majú anjelika, a pritom to môže byť inak.”

,,Takú učebnicu potrebujeme. V krajinách, kde je sexuálna výchova súčasťou učebných osnov, sa nijaké negatíva neprejavili. Ani sa u detí predčasne neprebúdza záujem o sex. Naopak, ľudia sa tam správajú zodpovednejšie v sexuálnom živote, lebo poznajú riziká.”

prezidentka Slovenskej sexuologickej spoločnosti Danica Caisová

Za príručku sa prihovára aj prezidentka Slovenskej sexuologickej spoločnosti Danica Caisová. ,,Takú učebnicu potrebujeme. V krajinách, kde je sexuálna výchova súčasťou učebných osnov, sa nijaké negatíva neprejavili. Ani sa u detí predčasne neprebúdza záujem o sex. Naopak, ľudia sa tam správajú zodpovednejšie v sexuálnom živote, lebo poznajú riziká. U nás mladý človek nemá tie informácie odkiaľ získať,” upozornila.

Čo bude ďalej
Aj keď ministerstvo školstva príručku neschválilo, môže sa používať. „Je na učiteľovi, či z nej bude čerpať,” tvrdí Trpišová. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo bude učebnicu poskytovať až do vyčerpania zásob, učiteľom ponúka aj odborné vzdelávanie. Keďže projekt financuje z grantu, výtlačkov je málo. Materiály sa však dajú stiahnuť z internetu.

Vášáryová hovorí, že učitelia príručku privítali: „Nezaznamenali sme žiadne negatívne reakcie. Obracajú sa na nás školy, vrátane špeciálnych.” Keby ministerstvo učebnicu schválilo, mohol na jej rozširovanie prispieť štát. Takto bude zase len na učiteľoch, aké informácie deťom odovzdajú. Na Slovensku tak opäť zvíťazili predsudky a náboženské dogmy. A to v čase, keď je pri kormidle ľavicová vláda.

O čom je nová príručka
Metodická príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl pozostáva z dvoch samostatných častí – materiálu pre učiteľov a pracovných listov pre žiakov.

Učiteľom radí, aby deti zapájali do vyučovania formou hry a cvičení. Majú ich podporovať k láske, úcte a empatii. Ak sa pýtajú, majú dostať odpovede primerané svojmu veku. Predsudky a tabuizované témy treba odbúrať. Cieľom je ochrana zdravia detí, predchádzanie pohlavným chorobám a nežiaducemu tehotenstvu.

Časť pre žiakov sa skladá z listov, ktoré učiteľ môže voľne vyberať, ak ich nepovažuje za vhodné. Deti sa z nich dozvedia napríklad o puberte, vzťahoch, pohlavných orgánoch, samovyšetrení prsníkov, sexualite (erotogénnych zónach, masturbácii, pettingu, pohlavnom styku, orgazme, orálnom i análnom sexe, antikoncepcii a interrupcii) či ochrane a prevencii pred pohlavnými chorobami.

Treba oceniť, že príručka žiakov učí zdravému spôsobu života. Aby mali radi sami seba, zbavili sa komplexov a predsudkov (napríklad voči homosexuálom). Varuje pred zneužívaním detí, sexuálnym obťažovaním či diskrimináciou žien. Deti učí poznať svoje práva. Dôraz kladie na ich zodpovednosť. Nechýbajú ani užitočné kontakty na linky dôvery a krízové centrá. Doplnením sú listy s rôznymi hrami a testami.

Učebnicu si možno pozrieť na stránke http://www.rodicovstvo.sk

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: